Slovakdrummer„Všetky techniky majú svoje hlavné podstaty a sú vrcholom vyjadrovania a zahrania s čo najmenej pohybmi a energiou. Žiadne prikrášľovanie, alebo plytvanie.“ Toto by mohli byť slová bubeníka, ale nie sú. Sú to slová Bruce Lee-ho, z jeho klasickej rozpravy –The Tao Of Kung Fu. Lee sa možno nikdy neučil hrať paradidle, ale ako bojovník Kung Fu vedel všetko o veciach, na ktorých bubeníci pracujú a snažia sa ich rozvíjať. Pre nezasvätených je bubnovanie a bojové umenie, iba udieraním do vecí. Obe si ale vyžadujú samostatnú znalosť a tiež techniku.

Poznať samého seba.

Lee prízvukuje to, ako je dôležité poznať samého seba:

„Pokiaľ žijeme, musíme sa spoznať, pochopiť a vyjadriť sa.“ V bubnovaní a takisto v bojovom umení, si zlepšujeme našu kinetickú inteligenciu, t.j. šikovná a zručná kontrola tela. Rozvíjame načasovanie a presnosť, trpezlivosť a silu, váhu a kontrolu. V reálnom živote sa učíme pracovať v skupinách a potom sa viac chápeme ako individuálne osoby. Čelíme našim obmedzeniam a to je to najdôležitejšie, lebo sa učíme ich zdolávať.

Základný prístup.

Podľa Lee-ho „ Najvyššia zručnosť funguje takmer na mimovoľnej úrovni.“ Veľa bojovníkov venuje veľa času na zdokonaľovanie sa v kata, čo sú sety rutinných cvičení obsahujúce pevné pohyby. Toto sú základy pre bojovníka. Takže kata za katou, paradiddle po flam údere – týmto sa cvičíme.Ako nováčikovia, sa snažíme byť rýchlejší a udierať silnejšie. A ako naberáme skúsenosti, začíname si uvedomovať, že tento spôsob snaženia sa, nás iba spomaľuje. Učíme sa hrať trpezlivo, pričom si budujeme vytrvalosť. Rozoberáme naše pohyby, aby sme zistili formu. A keď sa forma zlepšuje, technika sa stáva účinnejšou. Neskôr, dokonca najmenšie rozdiely, sú hlboko zaryté v našej svalovej pamäti. „Posvätnou cestou prechádzaš sám“, povedal Lee. „Každý človek musí nájsť realizáciu sám“. Hľadanie vrcholu si vyžaduje hodiny samoty - izolácie. Niekedy nás inšpirácia vedie, ale keď sa začne spomaľovať, zotrvávame v nude. Prečo trávime toľko času cvičením, zatiaľ čo zvyšok sveta pozerá TV ? Pretože veríme v to, že cvičenie má pre nás osoh. Teraz „rozvíjame nástroj“, takže nebudeme musieť nad ním rozmýšľať, keď budeme hrať. Jednoducho „TO - tam bude“.

Byť tam.

Bruce Lee učil, že najväčší umelci prekračujú dogmy. „Dokonalosť umenia je v skrývaní umenia“. Umenie Formy, týchto veľkých umelcov je, že sú „bez formy“, čo znamená, že sa realizujú bez nejakej špeciálnej školy. Nepotrebujú presviedčať ostatných o náročnosti hrania napr. – ostináto. Jednoducho to stelesňujú. Veľkí bubeníci stelesňujú postoj „wu-wei“, čo po čínsky znamená „nerobiaci.“ To znamená, že sú vyrovnaní a vedomí, prítomní,ale nie vášniví. Oni „nerobia“ pohyb, pohyb je iba cez nich vyjadrený. Zbavujú sa svojho ega a začínajú žiť, pôsobiť pre svoje umenie. Pohyb vyjadrený v tomto smere je často porovnávaný s pohybom vody. Je to prírodné, tekuté a ... . Ako vraví Lee „Princíp wu-wei“ je iba akciou kreatívnej intuície, ktorá roztvára „okraj začiatku“, pre človeka. Ale Lee takisto hovorí „Buď nehybný keď pracuješ a udržiavaj plnú kontrolu nad všetkým.“ Wu-wei môže byť stav mysle, ale je viditeľný v tom, ako sa človek správa. Centrované pohyby vyjadrujú pokoj. Áno, ten čo je v „pohybe a je pokojný“, - pretože jediné pohyby sú len tie potrebné. Keď sa spája forma s funkciou, sme viac účinní.

Takmer rozprávanie.

Takže, ako pojem previesť do praxe. Hovorím o hraní popudlivého začiatočníka. Je tak zbláznený do predvedenia 32 štvrťových nôt, že sa do toho pohrúži celý. Po čase sa dostáva k tomu, že hrá jednou nohou kopák a teda sa presunie na jednu stranu sady. Jeho váha je prenesená na jeho silnú nohu a preto nemôže dobre udrieť na basový bubon. Musí sa „presmerovať“ ešte predtým, ako bude môcť urobiť niečo ďalšie a kvôli tomu sa spomalí.Toto je bubenícky ekvivalent k bojovníkovi, ktorý sa rýchlo pohybuje, bočná sila prudko hádže jeho váhu do jednej strany, nechávajúc ho balansovať a byť zraniteľným. On sa tiež musí – presmerovať a pritom stráca drahocenný čas.„Plynulosť vedie ku schopnosti výmeny a znalosť seba samého vedie k uvedomeniu“, povedal Lee. Úplnosť (celistvosť) vedie k definitívnej slobode. V bojových umeniach je teória, že pri „dlhom behu“, všetky disciplíny vedú do toho istého konca. Ak sa naučíme niečo dosť dobre, naučíme sa všetko. Potom v skutočnosti nepracujeme na zlepšení bojového umenia, alebo ratamacue, ale pracujeme na zlepšení samých seba. Údery, zásahy a údery na bubny, začnú splývať – spájajú sa.

Zhrnutie.

Ak sa zamyslíme usúdime, že Lee-ho múdrosť by mal zužitkovať každý bubeník. Štúdium bojových umení prináša nové pochopenie formy a zmení aj náš spôsob, akým pristupujeme k hre na nástroj.

Preložila: Simona S.